dnes je 20.1.2021

Input:

Smernica o zisťovaní priemerného zárobku

9.12.2019, , Zdroj: Verlag Dashöfer

3.1.4.2 Smernica o zisťovaní priemerného zárobku

JUDr. Zdeňka Dvoranová

Stiahnuť dokument


Názov účtovnej jednotky 
(adresa, IČO)   
   
Názov smernice   Vnútorný predpis o zisťovaní priemerného zárobku   
Prílohy      
Číslo smernice      
Rozsah platnosti      
Za správnosť smernice zodpovedá      
Za dodržiavanie smernice zodpovedá      
Platnosť smernice pre obdobie      
Schválil      

......................... (uvedie sa plný názov zamestnávateľa - napr. akciovej spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným a pod., vrátane adresy sídla a IČO) v zmysle § 84 ZP po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov vydáva tento

Interný predpis o zisťovaní priemerného zárobku na pracovnoprávne účely

Článok I

Pôsobnosť interného predpisu

Týmto interným predpisom sa upravujú bližšie podrobnosti zisťovania priemerného a pravdepodobného zárobku zamestnanca na pracovnoprávne účely.

(je len informatívneho charakteru, nie je súčasť smernice):

zmysle § 134 ods. 11 ZP je možné podrobnosti zisťovania priemerného zárobku dohodnúť so zástupcami zamestnancov napr. v kolektívnej zmluve alebo v inej dohode so zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckým dôverníkom, prípadne v pracovnom poriadku zamestnávateľa. V tých ustanoveniach, v ktorých Zákonník práce dáva priestor na vymedzenie vlastného postupu alebo ustanovuje len spodné hranice nárokov zamestnancov, môže zamestnávateľ bližšie konkretizovať ustanovenia Zákonníka práce v pracovnom poriadku ( § 84 ods. 2 ZP). Preto sa javí vhodným, aby akýkoľvek interný predpis na úpravu parciálnej časti Zákonníka práce (tou je aj zisťovanie priemerného zárobku) bol vydaný na základe splnomocňovacieho ustanovenia v pracovnom poriadku zamestnávateľa.

Článok II

Vymedzenie mzdy

Mzdou sa rozumejú peňažné plnenia poskytované za vykonanú prácu v mzdových zložkách uvedených v .... (uvedú sa príslušné články Interného mzdového poriadku). Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. Ako mzda sa posudzuje aj peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek, vianočných sviatkov /§ 118 ods. 2, 3 a 4 ZP/.

Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení /§ 118 ods. 2 ZP/.

Priemerný zárobok sa zisťuje zo zložiek, ktoré sa na pracovnoprávne účely v zmysle Zákonníka práce považujú za mzdu. Predpokladá sa pritom, že Interný mzdový poriadok /a následne pracovná zmluva alebo kolektívna zmluva/ upravuje všetky zložky mzdy poskytované zamestnancovi, preto nie je potrebné ich okruh opätovne vymenúvať aj v tomto internom poriadku.

Vzhľadom na nesprávne posudzovanie niektorých plnení, ktoré zjavne nemajú charakter mzdy (napr. príspevky zamestnávateľa na dobrovoľné komerčné životné poistenie zamestnanca, fakultatívne cestovné náhrady, náhrady pri dočasnej pracovnej neschopnosti presahujúce rámec zákonnej náhrady), avšak boli dohodnuté v rámci mzdových podmienok a považované za mzdu, sa v § 118 ods. 2 ZP spresnilo a doplnilo vymedzenie plnení, poskytovaných zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nie sú považované za mzdu.

Článok III

Spôsob zisťovania priemerného zárobku

1. Priemerný zárobok sa zisťuje k 1. dňu kalendárneho štvrťroka výlučne ako hodinový priemerný zárobok zo zúčtovanej mzdy za predchádzajúci kalendárny štvrťrok vydelením počtom hodín odpracovaných zamestnancom v tomto štvrťroku (ďalej len „rozhodujúce obdobie”).

2. Priemerný zárobok zamestnanca zistený v eurách na hodinu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta.

3. Zistený priemerný zárobok sa používa počas celého bežného kalendárneho štvrťroka, t. j. na všetky účely jeho použitia v období medzi prvým a posledným kalendárnym dňom štvrťroka vrátane, a to bez akejkoľvek zmeny jeho výšky v priebehu štvrťroka s výnimkou postupu podľa čl. VIII a čl. X ods. 1 tejto smernice.

Priemerný zárobok sa v súlade s § 134 ods. 4 ZP zisťuje ako priemerný hodinový zárobok.

Článok IV

Vymedzenie zúčtovanej mzdy a odpracovanej doby

1. Zúčtovanou mzdou sa rozumejú:
- všetky zložky mzdy poskytované za prácu vyplatené a zúčtované za mesiace spadajúce do rozhodujúceho obdobia, ktoré sa viažu na ocenenie práce zamestnanca vykonanej počas príslušného mesačného obdobia alebo obdobia nepresahujúceho kalendárny štvrťrok, a
- pomerné časti zložiek mzdy (čl. V a VI) vyplácaných ako ocenenie práce zamestnanca za obdobie presahujúce obdobie kalendárneho štvrťroka. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3 ZP) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

2. Do počtu hodín odpracovaných zamestnancom v rozhodujúcom období sa zahŕňajú aj hodiny práce nadčas. Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno výnimočne dohodnúť, že dosiahnutá mzda za prácu nadčas sa zúčtuje až za čas čerpania náhradného voľna za prácu nadčas. Zlomky odpracovaných hodín .... (napr. dlhšie ako štvrť hodiny, najmenej v dĺžke 1/2 hodiny a pod.) sa sčítavajú.

3. V prípade zamestnancov odmeňovaných mesačným platom alebo zmluvným mesačným platom sa za odpracované považujú aj hodiny sviatku, ktorý pripadol na pracovný deň zamestnanca, a to v dĺžke, ktorá zodpovedá pracovnému času v tento deň. Postup podľa predchádzajúcej vety sa uplatní v prípade, že zamestnancovi nebol jeho mesačný plat z dôvodu sviatku krátený.

U zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou sa deň sviatku podľa § 122 ods. 3 ZP považuje za odpracovaný deň, za ktorý sa tomuto zamestnancovi mesačná mzda (plat) nekráti. Hodiny sviatku sa započítavajú do odpracovaných hodín. Pokiaľ však zamestnancovi z dôvodu sviatku ujde mzda alebo jej časť (napr. zložka naviazaná na tržby predajne, ktorá však je v dôsledku sviatku zavretá), v takomto prípade sa zamestnancovi napriek tomu, že jednou zo základných zložiek mzdy je aj mesačná mzda, v zmysle § 122 ods. 3  ZPprvá veta, mesačná mzda za deň sviatku neprizná (kráti sa) a zamestnancovi sa poskytne náhrada mzdy za sviatok.

Článok V

Započítavanie pomerných častí

1. Na účely zistenia priemerného zárobku sa do zúčtovanej mzdy v rozhodujúcom období zahŕňajú:
- ..... (napr. polročná odmena alebo dovolenkový plat, a to upravenou pomernou časťou 1/2 vyplatenej sumy),
- .. . .. (napr. ročná odmena alebo Vianočný plat, a to upravenou pomernou časťou 1/4 vyplatenej sumy), 
- .. . .. (napr. odmeny vyplatené pri príležitosti životného alebo pracovného výročia zamestnanca, a to upravenou pomernou časťou 1/4 vyplatenej sumy), 
- ..... (napr. odmeny za splnenie cieľových úloh, a to upravenou pomernou časťou, ktorá sa z vyplatenej sumy určí podľa počtu rozhodujúcich období, do ktorých zasahuje časové rozpätie od zadania úlohy po jej vyhodnotenie a rozhodnutie o priznaní cieľovej odmeny).

Vychádzať treba z charakteru tej zložky mzdy, ktorej nárok upravuje vnútorný mzdový predpis a v súlade s ním je jej poskytovanie dohodnuté v pracovnej zmluve so zamestnancom.

2. Zvyšné pomerné časti zložiek mzdy uvedených v odseku 1, upravené postupom podľa čl. VI, sa zahrnú do zúčtovanej mzdy za ďalšie rozhodujúce obdobie (napr. dovolenkový plat), resp. ďalšie rozhodujúce obdobia (napr. Vianočný plat, odmeny pri výročí a cieľové odmeny).

Postup zahŕňania zložiek mzdy poskytovaných za dlhšie ako štvrťročné obdobie upravuje § 134 ods. 7 ZP. Počet rozhodujúcich období zamestnávateľ určí podľa počtu štvrťrokov, za ktoré sa mzda poskytuje. Od doby vykonávanej práce, ktorá je týmito zložkami hodnotená, závisí, do koľkých rozhodujúcich období budú ich pomerné časti zahrnuté. Pokiaľ by však boli zamestnancovi poskytované napr. štvrťročné odmeny, tie sa viažu na jediné rozhodujúce obdobie, takže táto zložka mzdy sa musí v plnej výške zahrnúť do zúčtovanej mzdy zamestnanca.

Zákonník práce priamo ustanovuje, že mzda poskytnutá zamestnancovi pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia podľa § 118 ods. 3 ZP sa považuje za mzdu poskytnutú za obdobie štyroch kalendárnych štvrťrokov.

Článok VI
Úprava pomerných súm

1. Pomerné časti vyplatených súm zložiek mzdy uvedených v čl. V sa na účely zistenia priemerného zárobku zamestnanca ďalej upravia v pomere medzi počtom zamestnancom odpracovaných hodín v rozhodujúcom období a fondom pracovného času pre rozhodujúce obdobie v hodinách, vyplývajúcim z určeného týždenného pracovného času.

2. Úprava pomerných súm sa nevykoná v prípade, že zamestnanec v rozhodujúcom období odpracoval viac hodín, než činil štvrťročný fond pracovného času.

§ 134 ods. 7 ZP (posledná veta) umožňuje zamestnávateľovi zohľadniť podiel zamestnancom odpracovaného obdobia z fondu pracovného času. Fond pracovného času závisí od počtu pracovných dní v rámci štvrťroka a dennej pracovnej doby. Ak zamestnanec vplyvom nadčasových hodín odpracoval väčší počet hodín, než predstavuje fond, navrhuje sa zahrnúť plnú nominálnu časť takejto zložky mzdy bez jej úpravy.

Článok VII

Zisťovanie priemerného denného a mesačného zárobku

1. Priemerný denný zárobok zamestnanca napr. na účely zistenia náhrady za dovolenku sa zistí z hodinového prenásobením ........ (uvedie sa počet pracovných hodín pripadajúcich na pracovný deň z ustanoveného týždenného pracovného času).

2. Priemerný mesačný zárobok sa z hodinového priemerného zárobku zistí prenásobením:
- 163 hodinami u zamestnancov s týždenným pracovným časom 37,5 hodiny,
- 169 hodinami u zamestnancov s týždenným pracovným časom 38,75 hodiny,
- 174 hodinami u zamestnancov s týždenným pracovným časom 40 hodín,
- násobkom týždenného pracovného času a koeficientu 4,35 u zamestnancov, ktorí majú pracovný pomer dohodnutý na kratší pracovný čas ( § 49 ZP); výsledný počet sa zaokrúhľuje na celé ... (napr. hodiny alebo polhodiny).

V poslednej odrážke je uvedený všeobecný najjednoduchší spôsob zistenia priemerného počtu pracovných hodín v mesiaci ako súčin týždenného pracovného času zamestnanca a stabilného koeficientu 4,35. Tento koeficient predstavuje priemerný počet kalendárnych týždňov v priemernom mesiaci priemerného roka (s 365,25 kalendárnymi dňami). Je možné vychádzať aj z predpokladu, že v roku je 261 pracovných dní, t. j. 21,75 pracovných dní v priemernom mesiaci. Prenásobením priemerným denným pracovným časom zamestnanca sa získa ten istý údaj o priemernom počte pracovných hodín v mesiaci (napr. pri 7,5-hodinovom dennom pracovnom čase vyjde 163,12 pracovných hodín, pri 8-hodinovom dennom pracovnom čase 174,00 hodín atď.).

3. Vypočítaný priemerný mesačný zárobok zamestnanca sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent smerom nahor.

Článok VIII

Úprava priemerného zárobku

1. Ak je zistený priemerný zárobok zamestnanca nižší ako sadzba minimálneho mzdového nároku vyplývajúca z § 120 ods. 4 ZP, upravená v prípade kratšieho ako 40-hodinového pracovného času podľa odseku 5 a 6 tohto paragrafu, zvýši sa priemerný zárobok na výšku príslušného minimálneho mzdového nároku. Takto upravený priemerný zárobok sa používa do konca kalendárneho štvrťroka.

2. Obdobne sa upraví používaný priemerný zárobok odo dňa, kedy dôjde ku zmene stupňa náročnosti práce zamestnanca z dôvodu zmeny dohodnutého druhu práce v pracovnej zmluve v prípade, že priemerný zárobok zamestnanca sa dostane pod úroveň sadzby minimálneho mzdového nároku zodpovedajúceho novému stupňu náročnosti práce.

3. Ak zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov rozhodne o skrátení ustanoveného týždenného pracovného času (§ 85 ZP) alebo k jeho skráteniu dôjde z dôvodu zmeny pracovného režimu, odo dňa účinnosti tejto zmeny sa každému zamestnancovi, ktorého sa opatrenie dotkne, prepočíta používaný priemerný zárobok v pomere medzi pôvodne ustanoveným a novým týždenným pracovným časom.

4. Ak dôjde k predĺženiu ustanoveného týždenného pracovného času v rámci maximálnych limitov uvedených v § 85 ods. 5 ZP, priemerné zárobky dotknutých zamestnancov sa znížia nepriamo úmerne zvýšeniu ustanoveného týždenného pracovného času odo dňa účinnosti tejto zmeny.

5. Postup podľa odseku (3) tohto článku sa nevzťahuje na skrátenie pracovného času v súvislosti s dohodnutím pracovného pomeru na kratší pracovný čas v zmysle § 49 ZP. Rovnako sa neuplatní ustanovenie odseku (4) v prípade zmeny kratšieho týždenného pracovného času na ustanovený týždenný pracovný čas podľa § 49 ods. 2 ZP.

Zákonník práce kogentne upravuje postup v prípade, ak:

- je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť (platí v prípade, ak odmeňovanie zamestnancov upravuje kolektívna zmluva),

- je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok podľa § 120 ods.4 (uplatní sa v prípade, ak odmeňovanie zamestnancov nie je dohodnuté v kolektívnej zmluve),

- zamestnávateľ skráti ustanovený týždenný pracovný čas podľa § 85 ods. 5 ZP(zamestnávateľ je povinný zvýšiť priemerné zárobky dotknutých zamestnancov nepriamo úmerne skráteniu týždenného pracovného času odo dňa účinnosti tejto zmeny) alebo

- dôjde k predlženiu ustanoveného týždenného pracovného času (zamestnávateľ uplatní opačný postup a zníži priemerné zárobky dotknutých zamestnancov nepriamo úmerne predĺženiu ustanoveného týždenného pracovného času).

V prípade, že dôjde napríklad k zmene pracovného režimu a táto zmena má za dôsledok skrátenie ustanoveného týždenného pracovného času (napr. zo 40 hodín na 38,75 hodiny), zamestnávateľ musí podľa § 134 ods. 5 ZP (posledná veta) od účinnosti tejto zmeny zvýšiť priemerné zárobky zamestnancov, u ktorých došlo ku skráteniu ustanoveného pracovného času, a to nepriamo úmerne skráteniu týždenného pracovného času.

Článok IX

Zisťovanie